BRATISLAVA 5. februára (SITA) – Slovensko bude po prvom prehratom spore čeliť ďalším sťažnostiam nespokojných vlastníkov domov, v ktorých sa pre nájomníkov uplatňuje regulované nájomné. „Ďalšie sťažnosti sa pripravujú,“ potvrdil Július Brichta z advokátskej kancelárie Brichta & Partners, ktorá zastupovala v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) sťažovateľov v kauze Bittó a ďalší verzus SR.
V tomto prípade ESĽP prvý raz rozhodol, že regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi.
Štát bude podľa rozsudku povinný zabezpečiť nápravu súčasného stavu tak, že umožní získať náhradu škody za zistené porušenie. O otázke spravodlivého zadosťučinenia ako aj náhrady nákladov a výdavkov na konanie európsky súd ešte nerozhodol, túto časť odročil na ďalšie konanie. Poskytol tak sťažovateľom a vláde trojmesačnú lehotu na rokovanie o jej výške.
Bytové domy v Bratislave a Trnave
Advokátska kancelária, zastupujúca úspešných sťažovateľov, už požiadala predstaviteľov vlády o pracovné stretnutie o rozsudku. V tomto prípade figurovalo 21 sťažovateľov a 10 objektov. „Výška škody a spôsob náhrady bude predmetom samotných rokovaní, preto je v tomto okamihu predčasné, aby sme akúkoľvek výšku a riešenie uvádzali,“ uviedol Brichta.
Minister financií Peter Kažimír koncom januára informoval, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo financií SR vytvoria tím, ktorý sa bude zaoberať rozhodnutím ESĽP v otázke regulovaného nájomného. Spomínaná advokátska kancelária podala ešte sedem ďalších hromadných sťažností v tejto veci. ESĽP konštatoval, že zatiaľ dostal 13 podobných sťažností. Podalo ich 170 sťažovateľov.
Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na ESĽP tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.
Diskriminácia a zásah do práv
Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje.
Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami. Súd akceptoval argumentáciu vlády, že systém regulácie nájomného sleduje sociálnu politiku štátu, cieľom bola ochrana nájomníkov v bytoch, ktoré boli vrátené pôvodným vlastníkom.
Poukázal však na to, že vláda viackrát avizovala dereguláciu nájomného, pričom sa tieto plány vždy odložili. Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, „v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov“. Štátom uskutočnené legislatívne opatrenia podľa súdu neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením.
© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.
