Únia riešila korupciu, Slovensko má alarmujúce čísla

0
143

BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Obyvatelia Slovenska existenciu korupcie vnímajú výraznejšie v porovnaní s priemerom za celú Európsku úniu. O tom, že v krajine je korupcia rozšírená, je presvedčených celých 90 percent občanov Slovenska. Konštatuje sa to v prvej správe Európskej komisie (EK) o boji proti korupcii, podľa ktorej tento názor v rámci celej EÚ zastáva 76 percent obyvateľov.

Zo správy ďalej vyplýva, že až 21 percent občanov Slovenska sa v ostatných 12 mesiacoch osobne stretlo s korupciou, alebo boli svedkami korupcie. Na Slovensku považuje korupciu za prekážku v podnikaní 66 percent zástupcov podnikateľov.

Sú to neaktuálne informácie, tvrdí ministerstvo

Slovensko podľa ministerstva spravodlivosti nemalo možnosť transparentne sa vyjadriť k správe EK o korupcii, lebo jej návrh nebol oficiálne zaslaný nikomu na pripomienkovanie a SR nemala možnosť zaujať pozíciu k tomuto návrhu. “Takýto postup sa zásadne prieči štandardnému transparentnému postupu prijímania hodnotiacej správy v ostatných medzinárodných organizáciách zaoberajúcich sa korupciou. Výsledkom je, že správa vychádza z mnohých skreslených, respektíve dávno neaktuálnych informácií,” uviedla v reakcii na zverejnenú správu hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová.

Správa je podľa ministerstva spravodlivosti navyše zostavená z výsledkov hodnotiacich procesov na pôde medzinárodných organizácií, ako je OECD, Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) či Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC).

Posledná zo všetkých hodnotiacich správ bola pre SR prijatá hodnotiaca správa GRECO, a to na plenárnom zasadnutí 18. októbra 2013. V súčasnosti je v režime dôverná, Slovenská republika musí dať súhlas so zverejnením tejto správy, ktorý do dnešného nedala. “Preto fakt, že sa ustanovenia z nezverejnenej správy GRECO nachádzajú v antikorupčnej správe EÚ a táto zverejnená je, porušuje status dôverná v zmysle uvedených ,rules of procedure’,” uviedla Donevová.

Úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou

EK vo svojej správe ďalej konštatuje, že Slovensko vynaložilo značné úsilie na zlepšenie protikorupčného právneho rámca pre trestné právo a verejné obstarávanie. Viacero faktorov však obmedzuje účinnosť protikorupčných opatrení, a to problémy s právnymi predpismi, pocit chýbajúcej nezávislosti zložiek súdnictva a úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou, uvádza sa v správe.

EK navrhuje, aby Slovensko posilnilo nezávislosť súdnictva, a aby predovšetkým presne vymedzilo kritériá, na základe ktorých možno predsedov a podpredsedov súdov odvolať z funkcie.

Komisia takisto navrhuje, aby sa zväčšila transparentnosť financovania politických strán na miestnej a regionálnej úrovni. Pokiaľ ide o zneužívanie fondov EÚ, komisia odporúča, aby sa posilnili mechanizmy kontroly s cieľom predchádzať vzniku konfliktov záujmov. Ministerstvo spravodlivosti upozornilo, že správa sa v otázke nezávislosti justície odvoláva na prieskumy, ktoré zisťovali vnímanú, nie objektívnu nezávislosť justície. “Napriek tomu fakt, že občania slovenským súdom prevažne nedôverujú, považujeme za vážny problém,” vyhlásila Donevová.

Nezávislosť súdnictva

Aj preto podľa jej slov ohlásili ďalšie návrhy zmien, ktoré prišli popri uskutočňovaní už rozbehnutých reforiem (napríklad rekodifikácii civilného práva, elektronizácii justície, obnove funkčnosti disciplinárnych senátov). Nové zmeny sa zameriavajú na zvýšenie zodpovednosti sudcov a vytvorenie mechanizmu, pomocou ktorého budú môcť preukázateľne nedôveryhodní sudcovia prísť o funkciu. “Osobitnú pozornosť venujeme príprave etického kódexu sudcov,” dodala hovorkyňa.

Reálna, teda nie vnímaná nezávislosť súdnictva od ostatných zložiek štátnej moci je podľa MS SR v slovenskom právnom poriadku nastavená štandardne a na európskej úrovni. Zodpovedá tomu aj nadštandardné platové zabezpečenie sudcov a iné benefity. “Rezervu skôr vidíme v druhom dôležitom pilieri justície, ktorým je popri nezávislosti sudcov zodpovednosť sudcov,” dodala Donevová.

V otázke disciplinárnych konaní voči sudcom sa vedenie ministerstva obáva, že správa komisie vychádza z informácií založených na dianí z roku 2010. “V súčasnosti systém disciplinárneho stíhania sudcov reálne nefunguje, preto boli navrhnuté príslušné legislatívne zmeny, aby mohli byť sudcovia v štandardnom disciplinárnom konaní sankcionovaní za porušenie povinností,” vysvetlila hovorkyňa.

Možnosť odvolať predsedu súdu bez udania dôvodu bola zavedená počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011, argumentuje v reakcii na správu MS SR. “Napriek tomu odvolanie predsedu súdu nemožno chápať ako zásah do výkonu súdnictva, ale iba do výkonu administratívnej správy súdov, pričom funkcia sudcu predsedovi súdu nezaniká,” uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Pripomenula, že minister počas svojho funkčného obdobia odvolal iba dvoch predsedov súdov. Napriek tomu, že zákon neukladá povinnosť odôvodniť takéto rozhodnutie, minister odvolaných sudcov o dôvodoch ich odvolania informoval.

Korupcia v štátoch Únie

Ako sa ďalej uvádza v správe, korupcia v členských štátoch Európskej únie znamená pre európske hospodárstvo náklady vo výške približne 120 miliárd eur ročne. Správa ukazuje, že korupcia si vo všetkých členských štátoch zaslúži väčšiu pozornosť. Dokazujú to výsledky prieskumu Eurobarometra o postojoch Európanov v súvislosti s korupciou. Viac ako polovica Európanov (56 percent) sa nazdáva, že úroveň korupcie v ich krajine za uplynulé tri roky vzrástla. Každý dvanásty Európan (osem percent) uviedol, že v ostatných 12 mesiacoch zažil korupciu, alebo bol jej svedkom.

Cecilia Malmströmová, eurokomisárka pre vnútorné záležitosti, uviedla, že korupcia podkopáva dôveru občanov v demokratické inštitúcie a právny štát, poškodzuje európske hospodárstvo a pripravuje štáty o veľmi potrebné príjmy z daní. Dodala, že členské štáty v oblasti boja proti korupcii dosiahli pokrok, ale správa Európskej komisie naznačuje, že je ešte potrebné vyvinúť ďalšie úsilie.

Zákon na ochranu oznamovateľov korupcie predložia do marca

Ministerstvo vnútra má pripravený zákon o ochrane oznamovateľov korupčného správania. Hlavnou myšlienkou legislatívy je, aby nahlasovatelia korupcie neboli šikanovaní v pracovno-právnych vzťahoch. Zákon plánujú predstaviť tento, respektíve budúci mesiac. “Veríme, že v parlamente bude schválený v prvom polroku,” napísal riaditeľ tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra Ivan Netík v stanovisku k správe Európskej komisie o boji proti korupcii.

Európska komisia (EK) v správe Slovensku okrem iného navrhuje, aby sa zlepšila transparentnosť financovania politických strán na miestnej a regionálnej úrovni. Rezort vnútra pripomína, že financovanie politických strán riešia nové volebné pravidlá, o ktorých rokuje parlament od jesene a sú v druhom čítaní.

“V návrhu požadujeme, aby každá politická strana mala verejný transparentný účet, z ktorého hradí napríklad kampaň, takisto navrhujeme limity pre volebnú kampaň pri jednotlivých voľbách,” uviedol Netík. Momentálne nie je doriešené zloženie kontrolnej komisie, ktorá má podľa návrhu nielen kontrolovať, ale aj trestať politické strany.

Podľa EK by sa tiež malo “posilniť uplatňovanie zásady zásluhovosti pri vymenúvaní do manažérskej pozície v polícii”. Ministerstvo vnútra s týmto vyjadrením polemizuje.

“Manažérske pozície v Policajnom zbore musia byť obsadzované na základe odborných schopností, vzdelania a skúseností, nie na základe zásluh, pod čím možno chápať rôzne veci,” tvrdí rezort a dodáva, že súčasné vedenie ministerstva vnútra ponechalo vo vedení policajného prezídia viceprezidenta Ľubomíra Ábela, viacerých riaditeľov odborov a viacerých krajských a okresných policajných riaditeľov.

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.