Gorilia žena Dian zachránila ľudoopov za cenu vlastnej krvi

0
218

BRATISLAVA 16. januára (WEBNOVINY) – Ak je filantrop priateľ ľudí, v prípade svetoznámej biologičky Dian Fosseyovej išlo o "filgorilu". Narodenie tejto húževnatej bojovníčky za posledné duše vymierajúcich goríl horských v Rwande si vo štvrtok pripomína aj vyhľadávač Google. Aj vďaka nej totiž v súčasnosti brázdi africké pralesy 900 kusov týchto primátov, ktoré má pod patronátom nezisková organizácia hrdiac sa Fosseyovej menom.

Obrazom: Gorily Dian Fosseyovej

Život Dian Fosseyovej sa síce začal v roku 1932 v americkom San Franciscu, ale zmysel v ňom našla až o tridsaťjeden rokov neskôr. Vtedy sa za jej chrbtom rozmazávali obrysy mostu Golden Gate a v mysli otváral nekonečný buš. Biologičke počas návštevy Afriky v roku 1963 skrížil cestu primatológ Louis Leakey a rozhodol o jej ďalšom osude. Hrdinsko-tragickom osude z dažďových pralesov.

Boj o srdcia aj životy priateľov

Fosseyovej vášňou sa stali horské gorily, druh ľudoopov na pokraji ich večnej skazy. A Dian sa zakrátko pustila do boja s vyhynutím vzácnych goríl až s prehnanou vervou. Domovom Američanky bolo premoknuté rwandské pohorie Virungas. To klamlivo ponúkalo oázu pokoja v krajine, ktorá sa práve zmietala vo všade prítomnom násilí a smrti.

Dian založila tábor a celú svoju základňu medzi horami Karisimbi a Visoke. V húští tamojších lesov bola blízko goríl, ktoré sledovala. Za primátmi chodievala dennodenne, zapisovala si ich počet, správanie, zdravotný stav, väzby v skupine. Dokonca ich aj kreslila.

Počas večerov, keď v jej drevenom príbytku držal oheň pri živote odparujúci sa petrolej v lampe, a na strechu klepkali ťažké slzy dažďa, "filgorila" študovala vlastné zápisky. Na gramofóne jej hrali staré anglické piesne a hodiny v objatí hmly pred západom slnka tlačil dopredu alkohol.

Video: Životný príbeh Dian Fosseyovej

Gorily Dian prijali. Rešpekt si musela vydobyť najmä od vodcu skupiny. Vyše dvestokilogramový samec, ktorému dala meno Digit, skupinu najskôr ostro chránil, hoc aj pred zvedavými očami belošky. V lesoch sa totiž ponevieralo ešte niekoľko ďalších párov, ktoré striehli len na to, aby mohli v hľadáčiku zbrane zacieliť a výstrelom si ukoristiť ľudoopa.

Gorilie ruky ako popolníky, hlava ako trofej a najmä bezbranné mláďatá, vytrhnuté z náručí zastrelených matiek, zaručovali pytliakom bezodný biznis. A to Fosseyová z duše nenávidela.

Rana priamo do srdca

Stopnutie kynoženia vzácnych primátov stavala Dian nad svoj život, či už súkromný, ale aj ten z pohľadu zdravia. V daždi učupená sedela vo vysokej tráve, kým vedľa nej oddychovali spokojné primáty. Chradla na tele i na duši. Najväčšia rana pre ňu však mala ešte len prísť.

Pytliaci si vyhliadli jej milovaného Digita a keď sa Dian dozvedela, čo sa chystá, bolo už príliš neskoro. Toho, ktorému sa nechávala hladkať po hlave, chýbali končatiny, ten, ktorému sa podriaďujúco dívala do očí, o zrak úplne prišiel. A chýbalo aj srdce; vlastne, ono len nebilo. Dian totiž našla samca so strieborným chrbtom bez hlavy, v drepe a bez duše.

Video: Smrť Dianinho najlepšieho priateľa Digita

Fosseyová viedla plodnú korešpondenciu s mnohými dopisovateľmi. Jednému z priateľov krutý objav Digita opísala ako svoj najhorší deň života. Jeho smrť ju zmenila a rozhodla sa dokonca založiť charitatívny Digitov fond na boj proti pytliakom a na záchranu goríl. Dokonca odletela do Spojených štátov a v televíznych programoch prosila ľudí o podporu.

Jej mediálne ťaženie malo dvojaký účinok. S pribúdajúcim finančným obeživom sa objavilo aj množstvo ľudí z celého sveta, ktorí chceli vidieť gorily na vlastné oči. Vtedy Dian pochopila, že je zle. Gorily totiž patria dažďovému pralesu a nie obrázkom na rušivých fotoaparátoch.

Bez goríl a radšej sama

Výskum napredoval. Priamo úmerne s úspechmi sa z Dian vytrácalo zdravie. Spolupracovníci, ktorí s ňou v horách bývali uviedli, že niekedy nenašla silu a namiesto milovaných goríl dala radšej prednosť fľaške s ohnivou vodou.

Tak ako predtým opisovali jej zúrivý boj s miestnymi obyvateľmi, ktorí ju označovali za strigu, odrazu hovorili o krehnúcej osobe. Dian už nechytala deti domorodcov, ktoré údajne unášala a strašila v červenej parochni, aby ich o pár dní pustila na výstrahu pre všetkých, ktorí by siahli na jej gorily. Intímny priateľ fotograf, ktorý ju občas navštevoval, nechodil a aj listov z jej chatrče odchádzalo do sveta pomenej.

Na sklonku života sa Dian Fosseyovej za jej horlivú snahu o záchranu ľudoopov veľa ľudí otáčalo chrbtom. Niektorých poslala kade-ľahšie sama, iným prekážali jej činy. No vtedajší rwandský prezident bol Dianiným veľkým zástancom, a keď ju v dedine nepozvali na tradičnú oslavu goríl, bol to on, kto sa s ňou chcel stretnúť a rozprávať.

Vražda s tónmi gramofónu

Vianoce v roku 1985 ničím nevybočovali od tých predošlých. Mliečnota ťahajúca sa po čistinách, dážď prebíjajúci hmlu pomedzi stromy a šum vetra. Dian ako zvyčajne posedávala v chatrči a študovala svoje zápisky. Na stole poloprázdna fľaša alkoholu a v gramofóne rotujúca vinylová platňa.

Jej zvuk sa odrážal od jednej steny k druhej ako ozvena. Smutnú idylku osamelej ženy doslova preťal neznámy vrah. Fosseyovej dokaličené bezhlavé telo našli 26. decembra spolupracovníci, ktorí spali vo vedľajších zruboch. Vinníka dodnes nenašli.

Video: Trailer k filmu Gorily v hmle

Dlhé roky sa špekulovalo, kto pripravil goriliu ženu o život. A kandidátov bolo viacero. Mohli to byť pytliaci, ktorých plány roky sabotovala. Smrť na ňu mohli hodiť miestni obyvatelia, čo sa v strachu pred jej činmi dokonca odsťahovali z osád pri lese. Hovorí sa aj o pašerákoch drog, ktorí v lesoch prenášali kontraband. Tých síce nezaujímali mierumilovné primáty, no stráž, ktorá gorily hliadkovala, občas zaujali oni.

Na Dian Fosseyovú sa svet dodnes pozerá z dvoch uhlov pohľadu. Pre tých prvých je stelesnením odhodlaného boja za gorily, ktoré vďaka nej nájdeme v horách Rwandy aj v súčasnosti. Pre iných bola len blázon. No uprieť, čo dokázala v prospech jedného z ľudských príbuzných, nemôže nik.

Informácie pochádzajú z portálu wikipedia.sk a z dokumentárnych programov.

Dian dostala gorily do kín in memoriam

Príbeh Dian Fosseyovej zaujal aj filmárov. V roku 1988 mal premiéru film Gorily v hmle – Príbeh Dian Fosseyovej, v ktorom si zahrala herečka Sigourney Weaverová.

Snímka získala dokonca niekoľko nominácií na ocenenie, ale aj samotné ceny.

Ocenenia a nominácie:
Zlatý glóbus (1989) – Najlepšia filmová hudba: Maurice Jarre

Zlatý glóbus (1989) – Najlepší ženský herecký výkon – v kategórii drám: Sigourney Weaver

Cena BAFTA (1990) – Najlepšia kamera nominácie: John Seale

Oscar (1989) – Nejlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe nominácie: Sigourney Weaver

Oscar (1989) – Najlepší adaptovaný scenár nominácie: Anna Hamilton Phelan, Tab Murphy

Oscar (1989) – Najlepší zvuk nominácie

Oscar (1989) – Najlepší strih nominácie: Stuart Baird

Oscar (1989) – Najlepšia filmová hudba nominácie: Maurice Jarre

Zlatý glóbus (1989) – Najlepší film – kategória dráma nominácie
(Zdroj: Port.sk)

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.