Slovensko nechce sankcie pre Ukrajinu, tvrdí minister Lajčák

0
236

BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Európska únia (EÚ) nie je naklonená sankciám voči Ukrajine a to je pozícia, ktorú zdieľa aj Slovenská republika. Po rokovaní s ministrom zahraničia Rumunska Titom Corlăţeanom, ktorý je na návšteve Slovenska, to vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

“Máme skúsenosti so sankciami voči Bielorusku a po troch rokoch je výsledok, že situácia v Bielorusku sa nezlepšila, ale Európska únia eliminovala sama seba ako nejaký faktor,” myslí si Lajčák. Na druhej strane podľa Lajčáka na Ukrajine došlo k závažným porušeniam zákona.

“O život prišli ľudia a toto nemôže zostať bez reakcie zo strany EÚ, pokiaľ to myslíme vážne s našimi hodnotami,” hovorí. Voči ľuďom, ktorí za to nesú zodpovednosť, treba podľa Lajčáka prijať opatrenia. Minister zahraničných vecí poukázal na to, že podľa ukrajinskej opozície si množstvo ľudí z vedenia štátu nahonobilo majetky, ktoré majú v krajinách EÚ.

Obrazom: Ukrajina očami slovenského fotografa

Odporúčame:

Ukrajina schválila amnestiu, Janukovyč je práceneschopný

Ukrajina je na pokraji občianskej vojny, tvrdí exprezident

“Bolo by asi dobré pozrieť sa na to, veď všetci sme účastníkmi konvencií o boji proti praniu špinavých peňazí. Sú to legálne nástroje, ja nehovorím o žiadnych sankciách, ale pozrieť sa na to, ako ľudia môžu vlastniť takéto obrovské majetky bez toho, aby to niekde deklarovali,” tvrdí Lajčák. Nevyžadovalo by to podľa neho nejaké spoločné rozhodnutie EÚ, pretože je to v kompetenciách jednotlivých krajín.

Šéf rumunskej diplomacie Titus Corlăţean odsúdil akékoľvek násilie na Ukrajine. “Akékoľvek násilie voči ukrajinským orgánom nie je správne, samozrejme, aj za rešpektovania práva na protestovanie,” povedal. Rumunsko podľa jeho slov povzbudzuje k politickému dialógu medzi vládou a opozíciou.

Ukrajina sa zmieta v najhorších nepokojoch od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. Dôvodom je nespokojnosť s vládou a prezidentom, ktorý koncom novembra, očividne na tlak Ruska, nepodpísal prelomové dohody s EÚ. Krátko na to vypukli v Kyjeve demonštrácie, ktoré eskalovali v polovici januára po prijatí kontroverznej legislatívy, ktorá sprísňovala podmienky masového zhromažďovania. Parlament zákony pod tlakom nepokojov napokon zrušil.

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.