Ombudsmanka napadla zákon o hmotnej núdzi na ústavnom súde

0
169

BRATISLAVA 19. januára (WEBNOVINY) – Novelizovaný zákon o pomoci v hmotnej núdzi je protiústavný a diskriminačný, myslí si to verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Pre zákon sa už obrátila aj na Ústavný súd SR, v podaní napadla niekoľko ustanovení. Ako na piatkovej tlačovej konferencii v Bratislave ďalej povedala, nový zákon zavádza nútené práce a nepriamo diskriminuje najmä príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.

Odporúčame:

Rómovia musia vedieť, že sa im práca oplatí, tvrdí Most-Híd

Od roku 2014 sa mení systém podpory v hmotnej núdzi

Na sociálne dávky je odkázaných vyše 350-tisíc Slovákov

Zákon má viacero medzier

Dubovcová namieta, že zákon nevychádza zo základu a podstaty toho, čo má upravovať. Dávka v hmotnej núdzi je suma určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Podľa novely zákona dosahuje od tohto roka výšku 61,60 eura. Núdzu zákon zase charakterizuje ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v dôvodovej správe uviedlo, že chce znížiť dlhodobé pasívne zotrvávanie ľudí v záchrannom systéme v hmotnej núdzi. "My s týmto cieľom nemáme problém," vysvetľuje Dubovcová.

Problematický je podľa nej však spôsob, ktorý si rezort na riešenie zvolil. Dodáva, že zákonodarca neupravuje vyplácanie dávky v hmotnej núdzi ako uplatňovanie práva, ale sústredí sa na represívnu úpravu, ktorá sa týka odňatia dávky.

Zákon takto zasahuje do dôstojnosti človeka, ktorý je odkázaný na dávku, myslí si ombudsmanka. "Tým, že pripúšťa odňatie peňažnej pomoci ako keby vyjadril svoj postoj k takýmto osobám, že pre neho nemajú žiadnu sociálnu hodnotu," dodáva verejná ochrankyňa práv.

Definície sa v zákonoch nezhodujú

Osvojila si aj námietku, pod ktorú sa podpísalo viacero poslancov NR SR. V nej sa hovorí, že táto zákonná úprava počíta s nútenou prácou. "Ak zákonodarca postavil ustanovenie tak, že ak odmietnete vykonať činnosť, ktorú vám niekto iný uloží, budete sankcionovaný… tak akákoľvek takáto činnosť už nemôže mať charakter dobrovoľnej činnosti," vysvetlila ombudsmanka.

Nútenou prácou by to teda nebolo vtedy, ak by sa občan sám ponúkol, že bude robiť. Právny expert kancelárie a odborník na ústavné právo Peter Kresák ombudsmanku doplnil, že zákon navyše obecné služby nedefinuje. Tie obsahujú dva iné zákony – zákon o obecnom zriadení a zákon o službách v zamestnanosti. Paradoxné podľa neho je, že definície v nich sa nezhodujú.

Video: Zákon o hmotnej núdzi diskriminuje, ombudsmanka ho dala na ústavný súd

Priestor na diskrimináciu

Vzniká tu priestor na zneužitie odkázaných, ktorých pošlú robiť aj ťažkú fyzickú prácu, hovorí Kresák. "Kto bude určovať, že kto bude ktorú prácu robiť? Je tam obrovský priestor na svojvôľu a diskrimináciu," uzatvára právnik. Dubovcová je ďalej presvedčená, že ani rozsah menších služieb mestu stanovený na 32 hodín mesačne nie je proporcionálny.

Zákon podľa Dubovcovej diskriminuje. "Cieľovou skupinou je časť poberateľov dávok v hmotnej núdzi z marginalizovanej rómskej komunity, keďže opatrenia ešte pred tým, ako sa stali súčasťou zákona, predstavil podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák spoločne so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Petrom Pollákom ako súčasť takzvanej rómskej reformy," vysvetľujú kritici zákona.

Agentúra SITA sa žiadosťou o stanovisko obráti na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.