Chudobu treba riešiť aj u zamestnaných, upozorňuje EK

0
182

BRATISLAVA 22. januára (WEBNOVINY) – Na zvrátenie nárastu chudoby medzi zamestnanými ľuďmi v produktívnom veku nemusí stačiť ani postupné znižovanie úrovne zamestnanosti, tvrdí Prieskum zamestnanosti a sociálneho rozvoja v Európe za rok 2013, ktorý realizovala Európska komisia (EK).

„Musíme sa zamerať aj na kvalitu vytváraných pracovných miest, ak máme dosiahnuť trvalo udržateľnú obnovu, ktorá zníži nielen nezamestnanosť, ale aj chudobu,“ zdôraznil komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor. Hlavnú príčinu vidí v polarizácii miezd, najmä z dôvodu nárastu práce na kratší pracovný čas.

Možnosti boja proti chudobe

Prieskum EK sa ďalej venuje aj pozitívnemu vplyvu sociálnych dávok na pravdepodobnosť návratu do zamestnania, následkom pretrvávajúcej rodovej nerovnosti a sociálnemu rozmeru hospodárskej a menovej únie. V správe sa ilustruje, ako môže nástup do zamestnania pomôcť dostať ľudí z chudoby, no platí to iba pre polovicu prípadov.

Veľa závisí od typu nového zamestnania, zloženia domácnosti a postavenia partnera na pracovnom trhu.
Ľudia, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti, majú podľa prieskumu vyššiu pravdepodobnosť získať pracovné miesto, ako ľudia, ktorí tieto dávky nepoberajú.

Platí to najmä pre dobre navrhnuté systémy dávok, ktoré napríklad úroveň dávok postupne znižujú a uplatňujú požiadavku aktívne si hľadať prácu. Významná časť nezamestnaných v niektorých krajinách (napríklad v Poľsku a Bulharsku) nie je začlenená do štandardnej záchrannej sociálnej siete (dávky v nezamestnanosti, sociálna pomoc) a zvyčajne je odkázaná na pomoc rodiny alebo nelegálnu prácu.

Rodové rozdiely a práca

Nezamestnaní, ktorí nepoberajú dávky v nezamestnanosti, si ťažšie nájdu zamestnanie, pretože je nižšia pravdepodobnosť, že sa na nich zamerajú aktivačné opatrenia a navyše nie sú povinní hľadať si prácu, aby mohli naďalej poberať dávky.

Rodové rozdiely v zastúpení na trhu práce, odmeňovaní a riziku chudoby stále pretrvávajú. Ženy okrem toho odpracujú stále menej hodín ako muži, a hoci to môže zohľadňovať individuálne preferencie, výsledkom sú menšie kariérne možnosti, nižšie mzdy a nižšie dôchodky, nedostatočné využitie ľudského kapitálu a znižovanie hospodárskeho rastu a prosperity.

V rámci členských štátov možno nájsť rozličné trendy, pokiaľ ide o počet odpracovaných hodín: niekde je podiel pracujúcich žien vysoký, no s relatívne kratším pracovným časom (napríklad v Holandsku, Nemecku, Rakúsku a Spojenom kráľovstve), inde je zas pracujúcich žien menej, no zvyčajne pracujú dlhšie (v mnohých krajinách strednej a východnej Európy, Španielsku a Írsku).

Len niektoré členské štáty (najmä severské a pobaltské krajiny) dokázali úspešne skombinovať vysokú mieru zamestnanosti žien s nízkymi rodovými rozdielmi v počte odpracovaných hodín.

Rozdiely boli už od vzniku eura

Účinná politika teda podľa všetkého zahŕňa pracovný čas rovnako dlhý pre obidve pohlavia, široko dostupnú možnosť pružného pracovného času, stimuly pre rozdelenie neplatenej práce medzi oboch partnerov a dostupnú, cenovo prijateľnú starostlivosť o deti, ktorá vychádza v ústrety potrebám zamestnancov a má dlhšiu prevádzkovú dobu.

Najnovší prieskum ukazuje, že zárodky súčasných rozdielov sa objavili už v prvých rokoch existencie eura, keď sa nevyvážený rast v niektorých členských štátoch založený na akumulácii dlhu poháňanej nízkymi úrokovými sadzbami a silným prílevom kapitálu často spájal s neuspokojivým vývojom produktivity a konkurencieschopnosti.

Krajiny eurozóny, ktoré chceli opätovne získať konkurencieschopnosť v oblasti nákladov, sa bez možnosti devalvácie meny môžu spoliehať len na vnútornú devalváciu (kontrola rastu miezd a cien). Táto politika však má aj svoje hranice a nevýhody, prinajmenšom v podobe zvýšenej nezamestnanosti a sociálnych ťažkostí, a jej účinnosť závisí od mnohých faktorov, ako napríklad otvorenosti hospodárstva, sily vonkajšieho dopytu či existencie politiky a investícií zvyšujúcich mimonákladovú konkurencieschopnosť.

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.